8/29/2013

spektrum

Ľudia sú zaujímaví. Najradšej zo všetkého počúvam ich príbehy.V pondelok ma dvaja veľmi milí, staručkí manželia vzali hrať minigolf. Okrem toho, že som sa zabavila pri hre, strávila som celé jedno doobedie počúvaním príbehov. Obaja sú bývalými hercami. Sú zábavní a pritom neskutočne zdvorilí a elegantní. Vďačná za hodiny presedené na NASke som diskutovala so starým pánom o politike. Viezli sme sa v bordovom starom športiaku a cítila som sa ako z iného sveta. Žasnem nad tým, akým obrovským spektrom zážitkov toto leto obohacuje môj život. Nič nie je rovnaké a stereotypné.

Ale už to prichádza. V pondelok večer - posledná skupinka s worship kapelou. Budúci utorok - posledný staff meeting. Budúca streda - posledná college skupinka. Odteraz už bude všetko označené týmto prídavným menom.

Dnes mám za sebou ďalšiu úžasnú, úplne že filmovú skúsenosť. Boli sme sa s Jonathanom pozrieť na stredoškolský futbalový zápas. Atmosféra bola úžasná. Je mi ľúto, že niečo také na slovenských stredných školách nemáme. Tribúny boli plné študentov, my sme samozrejme fandili Cibola High School, lebo je to škola, kde Jon učí. A vyhrali sme! 












Avšak jedna z vecí, ktoré si tu užívam najviac sú tie nočné jazdy na motorke. Neviem či som niekedy videla niečo krajšie ako Albuquerque v noci. Toto mesto má v sebe niečo neuveriteľné, divokosť a slobodu a zároveň akýsi pokoj a melanchóliu. A tam, za miliónmi farebných svetielok sa rozprestierajú čierne hory, stále sú tam, aj keď splývajú s čiernotou oblohy. Tajomné a obdivuhodné. Ako Boh.

8/25/2013

how are you?

Mám sa zmiešane.
Veľmi super, lebo je tu úžasne, veľmi smutne, lebo presne o dva týždne odchádzam a veľmi super, lebo sa teším domov.

Úplne si užívam každý moment. Všetko sa mi zdá neuveriteľne vzácne. Intenzívne vnímam to, ako plynie čas. Momenty sa mi zdajú dlhé, keď sa však vzdialia, vidím ich len ako blikajúce spomienky, minúty kratšie ako sekundy, nejasné tváre a niekoľko náhodných viet, ktoré som si zapamätala.
Pristihla som sa, že v tieto dni veľa premýšľam. Hlavne nad tým, ako som sa zmenila a čo to bude znamenať, keď sa vrátim na Slovensko. Nemyslím len to, že po tomto lete milujem zvieratá a brokolicu. Cítim sa inak. Novo. V dobrom. Myslím. :)

Každopádne, najlepšia skúsenosť môjho života (aspoň zatiaľ). Do smrti budem vďačná.



Minulý týždeň?
Bola som prvýkrát v živote na horore v kine. A milujem naše filmové večery s Marthou a Jonathanom, prípadne s Mandie a Stevenom - to sú ďalší dvaja ľudia, ktorých som si neskutočne obľúbila. A mám prvú vec z Victoria's Secret! :D (asi aj poslednú :D) College group, to je klasická streda, predtým som bola na najamerickejšej večeri so Stevenom a Aaronom, to znamená fried chicken, mashed potatoes, biscuits, baby carrots, sweet potato so škoricou a samozrejme ani polovicu z toho som nezjedla, ale bolo to úplne mňam. V sobotu večer sme šli von, dali si zmrzlinu (blizzard strawberry cheesecake, prečo ju nemáme na Slovensku?!) a šli si zahrať bowling. To bol dokonalý večer. Cestou na bowling sme sa v aute s Kelsey bavili, ako ona strašne nevie hrať a ako som ja dávno nehrala a asi to tiež bude bieda. Tak sme si vymysleli, že nahovoríme chalanom, že som to nikdy nehrala, lebo na Slovensku vôbec nemáme bowling. :D Ak ma dobre poznáte, tak viete, ako strašne ale strašne neviem klamať. :D Tak sa toho ujala Kelsey. Chlapci zlatí mi ukazovali ako sa to hrá, ja som sa len smiala a cítila strašne zato ako ich ogabávame. :D Potom, keď som skončila ako tretia najlepšia a chválili ma, že som prirodzený talent, som sa trpko priznala. Veľa sme sa nasmiali. Najúžasnejší sú! Len som trochu blbá. Ťahala som so sebou 50kilovú zrkadlovku a kartu som nechala v laptope. Ha. Takže spomienky na bowling len v mojej hlave. :/

Nedele, aj keď sú to vždy najvyčerpávajúcejšie dni, sú moje obľúbené. Dnes v zhromku som mala niekoľko úžasných rozhovorov. Jeden z nich s mladou ženou, ktorá mi povedala niečo, čo vystihlo presne to, čo teraz prežívam. - Pred niekoľkými rokmi som cestovala do rôznych štátov. Nemecko, Belgicko,...vždy som tam strávila len krátky čas a bolelo ma, keď sa mi stali ľudia blízkymi a ja som musela zakaždým odísť. Potom som pochopila, že niekedy nám Boh posiela do života ľudí len na krátke obdobie. Aby sme ich o niečo obohatili a oni obohatili nás. Aj keby si sa sem už nikdy nevrátila, je isté, že každý človek niečo zanechal v tvojom srdci. -
Presne. Objala ma a ja som plakala.

Dnes poobede: Kúpali sme sa, smiali sa, bláznili sa, robili si zle, jedli domácu zmrzlinu, hojdali sa. Prišla k nám moja prvá americká rodina. :) 

Martha, Owen a Jonathan

Swagolicious Bethany

Jonathan, Owen a Aaron

Grant :D

kúpanie je extrémne vyčerpávajúca činnosť

ľúbim ich!
A večer sme si dali hororové pokračovanie, Kruh 2. Jonathan ma celý čas strašil, dúfam, že zaspím. Ale inak sa máme radi a je nám úžasne. Fakt. :)

8/16/2013

prajem si nikdy nezabudnúť



Minulé dva týždne preleteli strašne rýchlo. A to je to, čo ma dosť desí. Zostávajú mi posledné tri týždne tu, v Amerike. Neviem si predstaviť, že zanechám môj nový život tu a začnem nový starý život na Slovensku. 

Každý deň je plný maličkostí, ktoré tvoria pestrú štruktúru zážitkov, veľmi si prajem nezabudnúť ani jeden deň, ktorý som tu prežila. Mať čerstvo v pamäti každého jedného človeka, ktorého som tu stretla. Nie len meno, ale celý príbeh, každý moment s nimi. Hodiny rozhovorov šialených aj smutných. Dlhé jazdy autom, konkrétne piesne tohto leta s konkrétnymi ľuďmi, dlhé obedné prestávky lebo sa nám nechce ísť späť do práce, poznávanie nových miest, hranie golfu, americká highschool, chodenie do kina, plávanie v bazéne, objavovanie spoločného vkusu v umení, lámanie strachov, futbalové zápasy, najnádhernejšie západy slnka nad filmovou krajinou videné kým sedím na motorke a premýšľam, nakupovanie a hľadanie narodeninového darčeka pre sestru, ktorú som nikdy predtým nemala. Môj život je krásny vďaka každému človeku, ktorý mi daroval niektorý z týchto momentov. A hlavne vďaka Bohu, ktorý mi dovolil byť tu. Nikdy, nikdy nechcem zabudnúť a prestať byť vďačná.

birthday girl/narodeninové dievča

spokojná Bethany

Beatlesáčka

nádherné roztlieskavačky

zápas môjho staršieho brata, Granta. tak isto ako Owen má číslo 11.

zážitok. :)



môj nový domov u dvoch úžasných ľudí, Martha a Jonathan.





Daisy


8/03/2013

deň = príbeh

Pred týždňom som zažila niečo nečakané,  vzrušujúce a (možno) neopakovateľné. S niekoľkými kamarátmi sme si vyšli v piatok večer na koncert do zoo parku. Teda zoo a park v jednom. Najskôr som sa s Bethany prešla a popozerala zvieratká, potom sme sa s ostatnými usadili na deku a čakali, kým sa kapela ladila. Bolo trochu zamračené, kvôli čomu sme predtým váhali, či sa vôbec oplatí ísť. Celkom som sa potešila, keď začalo jemne popŕchať, lebo dážď tu je väčšinou veľmi krátky a osviežujúci. Väčšinou. V priebehu 5 minút sa všetko rapídne zmenilo. Začal fúkať veľký vietor, postupne stále silnel a začal odfukovať prístrešky a deky. Pobalili sme si veci, stále som to nebrala až tak vážne. Bola otázka sekúnd, keď ľudia začali šalieť a spustilo sa silné krupobitie. Utekali sme po chodníku spolu s ostatnými smerom von, tvrdé kúsky ľadu mi šľahali do tváre a takmer naslepo som ťahala plačúcu Bethany za ruku. Celé oblečenie som mala úplne mokré, však načo by som si vzala niečo proti dažďu, košeľa je fajn, nie? Videla som všetko rozmazane, zdalo sa mi, že šošovky sú už úplne v paži. Na chodník padali obrovské konáre, zasiahli niekoľkých ľudí. Konečne sme sa dostali pod strechu pred vstupom do zoo. Tu to vyzeralo ako scéna z katastrofického filmu. Chaos, záchranári pobehujúci s vysielačkami, roztrhané košele a škrabance, plačúce deti, ľudia kričiaci mená stratených. Stáli sme tam asi hodinu, vonku sa to vôbec neupokojovalo. (Ak ste nevideli video http://www.youtube.com/watch?v=o5NbtPLRi8A, je ich tam viac, napr. toto zaujímavo vystihuje ako sa to stupňovalo, z pohľadu kapely, ktorá mala v ten večer hrať..chudáci ani nestihli začať: http://www.youtube.com/watch?v=tDOoT8IkU7s). Snažili sme sa s Bethany zohriať, všetko mokré oblečenie nás však chladilo. Rozhodli sme sa, že akonáhle sa to čo i len trochu upokojí, pôjdeme všetci k Jonathanovi, lebo býva najbližšie, a rozhodneme sa čo ďalej. Bežali sme do auta a až potom som videla, čo to narobilo na uliciach. Cesty boli zaplavené tak, že svetlá áut ledva vytŕčali nad hladinu. Rozfúkané odpadkové koše, popadané stromy. Predierali sme sa tou vodou a ja som sa musela usmievať. Vraj takéto niečo sa tu ešte nestalo. Sme príliš ďaleko od oceánu na to, aby sem prišiel hurikán. A predsa, hlásili hurikánovú vlnu. A som tu! Cítila som sa oveľa lepšie ako som vyzerala. :D Úplné vzrúšo to bolo. Keď sme prišli k Jonathanovi, dal nám suché oblečenie, počúvali sme hudbu, zapli sme news a ja som premýšľala nad tým, že tu zažijem asi všetko.

*

V stredu sme mali znovu tradične college group. A strašne ich mám rada všetkých. Cítim sa prijatá a veľmi mi budú chýbať. Veď už len 5 týždňov tu a s nimi! 

Whitney

-> Craig, Anthony a Jon
-> Chris, Ben a Josh 

-> Kelsey, Aaron, Jason a Whitney


*

Vo štvrtok sme šli ja, Aaron, Bethany a Owen do Acoma Sky City. Mestečko mimo civilizácie, kde ľudia, prevažne indiánskeho pôvodu, ešte stále žijú bez elektriny, kanalizácie atď. Dobrovoľne. Asi sa im to tak páči. A sú tam všetci strašne zlatunkí priateľskí a vyrábajú tradičnú keramiku a niečo čo vyzerá ako osúch posypaný cukrom a je to super chutné. Cítila som sa ako niekto úplne iný v úplne inej dobe a bolo mi dobre. Krásne je tam, aha:








fajn výhľad, nie?

Bethany


Najzlatunkejší sprievodca. Jeden z ľudí, ktorí tam naozaj žijú. Aj s rodičmi nás zoznámil.



*

Trochu ma šokovalo, že niekoľkí ľudia zobrali vážne moju facebookovú fotku. Potvrdzujem, bola to maska. Na dorasteneckú hru. Prezlečení zamaskovaní vedúci sme sa roztratili po celej zoo (tej s hurikánom) a úlohou dorastencou bolo nájsť nás a získať podpis. Poviem vám, bola to strašná sranda :D. Prechádzala som sa, občas som sa pridala k nejakej rodinke a tvárila sa, že som ich znudená goth dcérenka. Väčšina dorastencov prechádzala okolo mňa, obzerali si ma a nezbadali, že som to ja. :D Bolo mi to strašne vtipné, lebo som sa musela tváriť neutrálne a ťažko sa mi tvárilo, že ich nepoznám. :D Ach, ale dopriala by som vám poznať ostatných vedúcich a vidieť ich prezlečených. Martha stála vedľa mňa, vedela som, že je to ona, ale aj tak sa mi tomu ešte ťažko verilo. Bola prezlečená za dôchodkyňu s chodítkom, ostatné babičky si k nej sadali na lavičku a rozprávali o vnúčatkách. :D Bol to skvelý deň. Strašne mám rada ľudí tu.

pôvodný look :D ach...

aj som si pofotila zvieratká zatiaľ, ako správny turista


ehm Preston a Martha..

strašne ľúbim tento pár :D !
Whitney
nezabudnem ako sme behali po obchodoch a zháňali fake piercingy
ona je tak úžasnaaa 
Caleb, on je strašne zlatunký

kamošky

keď som Bena ráno stretla, vôbec som ho nespoznala a chvíľu som bola zmätená, prečo sa so mnou rozpráva niekto, koho nepoznám. :D pôvodne blonďák. 

No a potom späť do office robiť databázu! Lebo Tin Tin loves data entry.

by Whitney

takto pracuje môj šéf

takto pracuje môj fave work buddy Whit Whit
*

Fuuuha dnes je toho naozaj veľa. Môj najčerstvejší zážitok je dnešný Owenov prípravný futbalový zápas. Bolo strašne teplo, ale veľmi super. A pravdepodobne budúci týždeň zažijem už normálny zápas. Jeees.







A super deň sme zakončili večerou s college group a hraním hier u Josha. A zase raz to vyzerá, že ďalší týždeň bude super. :)